Tous les sujets, pour votre succès

Spécialité LLCER Créole guadeloupéen Métropole Bac Général Session 2023

\[\]

Bac Général
Classe : 
Terminale
Centre d’examen :
 Métropole
Matière : LLCER Créole guadeloupéen
Année : 2023
Session : Normale
Durée de l’épreuve : 3 heures 30
Repère de l’épreuve : 23-LLCERCRGUAME1
L’usage du dictionnaire unilingue non encyclopédique est autorisé.
La calculatrice n’est pas autorisée.

Synthèse 16 points
Traduction ou transposition 4 points

SUJET 1
Le sujet porte sur la thématique : « L’engagement ».

1re partie. Synthèse en créole guadeloupéen (16 points)
Prenez connaissance de la thématique ci-dessus et du dossier composé des documents 1, 2, 3 et 4 et répondez en créole guadeloupéen à la consigne suivante (500 mots environ) :
Ou pé suiv sé lidé-lasa pou fè’y :
–  Ankijan téyat Gwadloup pé rédé chakmoun kon tout sosyété-la kaskòd avè vyé lidé é vyé mès pou èché ay pli lwen ?
–  Ka moun ka maké téyat ka mèt adan pyès a yo pou fè sosyété kréyòl la wouvè zyé a-y é rété kalkilé asi limenm a-y pou vansé ?

2ème partie. Traduction en français (4 points)
Traduisez en français le passage suivant du document 1 (lignes 35 à 50):
Léyon : Ében Gonmbo si-w té k’ay travay, ay travay !
Gonmbo : Non men Léyon, dèviné ka an achté avan an té pati : dé kilo diri, on kilo pwa-wouj, on poul. A pa on poul an chaché ! On poul si pyé, on poul vivan, avè on zaboka, ON ZABOKA, an poté-y ba Ivonnèt, an di-y : « Mi ! Fè manjé ba sé timoun-la ». Aprémidi- la, an ka rantré, ka an ka touvé ? Non men Léyon, di-mwen ka an ka touvé ! … An ka touvé poul-la anlè tab-la ka fouté diri-la an kò a-y. Non men Léyon ! On fanm konsa, ou pa té’é kyouyé-y.

SUJET 2
Le sujet porte sur la thématique : « Créolisation, métissage et créolité ».

1re partie. Synthèse en créole guadeloupéen (16 points)
Prenez connaissance de la thématique ci-dessus et du dossier composé des documents 1, 2, 3 et 4 et répondez en créole guadeloupéen à la consigne suivante (500 mots environ) :
Ou pé suiv sé lidé-lasa pou fè’y :
–  Poukirézon nou té’é pé di diféran pèp ki ka fè péyi Gwadloup pa toujou égal pyèt égal mòdan é di ka ki té’é pé rédé sòti adan pwoblèm-lasa.
–  Montré ankijan sé dokiman-la pé fè’w di Gwadloup sé on tè a migannaj, lyannaj avè diféran pèp é kilti ka fè yonn.

2ème partie. Traduction en français (4 points)
Traduisez en français le passage suivant du document 2 (lignes 23 à 29) :
« Détwa té ka kriyé-mwen : « Kouli malaba pa ni ras ». An pa té ka okipé di yo. Davwa yo té ka répété kouyonnad yo té ka tann fanmi a yo té ka di é dòt granmoun té ka di. Men lè ensisitè-la té ka pozé kèksyon é té ka bay nòt, yo té ka pé gyèl. Davwa souvantfwa sé mwen ki té sa réponn é sé mwen ki té ka douvan. Konsa yo té ka vwè, aprann lékòl, a pa té yenki zafè a moun a lajan. A pa té zafè a nèg oben milat nonpli. Kouli osi té ka aprann é yo té ka jouwé foutbòl osi. »